Zvyšovanie minimálnej mzdy- plánovane, koordinovane a v rámci medzinárodnej spolupráce.

Autor: Tomáš Musil | 29.8.2014 o 19:13 | Karma článku: 6,21 | Prečítané:  370x

Minimálna mzda sa dá sa použiť na postupné rozbehnutie ekonomiky, a to  najmä v chudobnejších oblastiach. Problémom je, že sa využíva nevhodne. Zvyšuje sa nepravidelne, skokovo a nekoordinovane. Som presvedčený o tom, že koordinovanou aplikáciou tohto a ďalších opatrení dosiahneme stav, kedy sa každému oplatí pracovať a za svoju prácu bude dostatočne ohodnotený.  

Z technického hľadiska by bolo najlepšie, keby sa minimálna mzda riešila na supranacionálnej úrovni. V našom prípade na úrovni V4. Riešením by boli zákony stanovujúce každoročný nárast napr. o 4% v každej krajine po dlhé časové obdobie. Tým by sa dalo  hovoriť o plánovanom raste, postupnej podpore spotreby a „rozbehnutí“ ekonomiky. Obvinenia z populizmu a obavy z odlivu investorov by boli neopodstatnené, keďže by sa tak dialo i v okolitých krajinách.

Zvýšením o napríklad spomínané 4% po dobu 10 rokov by došlo k zvýšeniu o 48% oproti pôvodnému stavu, čo by bola veľmi pozitívna zmena pre zamestnancov bez veľkého zaťaženia zamestnávateľov. Zároveň by to znamenalo viac kapitálu v obehu, za ktorý sa dajú kúpiť ďalšie služby a tovar, to je dobrá správa pre každého.

Argumentovať proti by sa mohlo nasledovne: Zvyšovanie minimálnej mzdy môže zvýšiť nezamestnanosť. Riešenie na úrovni V4 síce zamedzí sťahovaniu investorov z jednej krajiny V4 do druhej, no nevylúči ich odchod do iných krajín (Bulharsko, Ukrajina, Rumunsko, Ázia,...). Politické riziko vidím v tom, že takýto návrh nenájde odozvu vo všetkých krajinách V4.

Klasický pohľad na minimálnu mzdu je nasledovný: zvýšením minimálnej mzdy prídu o prácu všetci tí, ktorí boli ochotní pracovať za nižšiu mzdu a ktorých schopnosti, kvalifikácia a podobne nepostačujú k tomu, aby mali v očiach zamestnávateľov dostatočný prínos na zvýšenie mzdy. Z toho je teda zrejmé, že zvýšenie, alebo vôbec stanovenie minimálnej mzdy poškodzuje samotných ľudí, ktorým má toto opatrenie pomôcť, čiže v konečnom dôsledku celú spoločnosť.

Ale je tomu skutočne tak?

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa tento všeobecne prijímaný fakt rozhodli overiť dvaja ekonómovia, a to David Card a Alan Krueger. Zamerali sa na fastfoody v Pensylvánii a New Jersey. V Amerike totiž síce existuje federálna minimálna mzda, avšak každý štát ju môže mať vyššiu. V roku 1992 vzrástla minimálna mzda v New Jersey z 4,25 na 5,05 USD, čo je nárast o 18,8%, pričom v Pennsylvánii zostala 4,25 USD. Podľa klasickej teórie mala nezamestnanosť stúpnuť.  Stal sa však opak- počet zamestnancov vo fastfoodoch stúpol. Svoj výskum zhrnuli v knihe Myth and Measurement: The New Economicsofthe Minimum Wage. Okrem toho je veľmi neobvyklé, aby zamestnávateľ ponúkal prácu ľuďom, ktorých v skutočnosti nepotrebuje.

Medzinárodná spolupráca v rámci V4 (v konečnom dôsledku i EÚ) by sa ukázala v lepšom svetle, nielen ako "bič". Táto skupina za účelom spolupráce a koordinácie snáh v roku 1991 dokonca vznikla. Bol by to len návrat k jej pôvodnému určeniu. Iniciatívu rozumného zvyšovania platov v rámci celku, by bolo neprijateľné zavrhnúť asi v každej krajine. Investori nezvyknú dávať minimálnu mzdu, ale o niečo väčšiu. Nárasty by neboli privysoké, ale dlhodobo stanovené zákonom, takže by sa s nimi dalo plánovať, nie ako teraz. Navyše, presun výroby niečo stojí, takže výška minimálnej mzdy nie je jediným faktorom. Nehovoriac o tom, že sa k tejto iniciatíve môžu pridať i ďalšie štáty. Z Nemecka a ďalších krajín s neporovnateľne inou úrovňou minimálnej mzdy zamestnávatelia príliš neutekajú.

Keď bude mať spotrebiteľ viac peňazí, bude si môcť zaplatiť viac výrobkov alebo služieb. Je smiešne dávať dotácie na zakladanie živností, napríklad maliarom, stolárom a podobne, ak nebudú mať zákazky. Keď budú mať ľudia viac peňazí na míňanie, môžu byt vymaľovať, kúpiť si stôl, stoličky... Živnostníci tak získajú kapitál na kúpu tovaru a služieb i na odvody. Z toho profituje i štát na odvodoch a daniach. Bolo by tak možné zaplatiť opravu a výstavbu siete diaľnic a ciest, armády, polície zdravotníctva a všetkého čo by správne fungujúci štát financovať mal.

Toto opatrenie by sa dalo hodnotiť ľavicovo. Mne, ako technokratovi, sa však nepozdáva delenie  na ľavicu a pravicu. Rôzne problémy potrebujú rôzne riešenia. Problémy treba riešiť koordinovane, s rozvahou a technicky, nie na základe osobnej viery. Takisto sú nezmyselné názory typu toto všetky problémy (ne)vyrieši. Ak niekto tvrdí že práve jeho riešenie vyrieši všetky problémy, je - veľmi slušne povedané -  demagóg. Zložité systémy ako je ekonomika, nenapravíte jediným opatrením, ale ich sústavou a po dlhšiu dobu.

Som napríklad zástancom zrušenia dávok v hmotnej núdzi (alebo aspoň ich prehodnotením). V praxi ich väčšinou poberajú ľudia dlhodobo nezamestnaný a tí čo nikdy nepracovali. Pričom už zakladatelia ľavicovej ideológie mali na takýchto ľudí jasne vyhranený názor. Na argument, že ich predsa nemôžeme nechať zomrieť od hladu:  nech sa vyplácajú v stravných lístkoch, alebo na zvláštnu platobnú kartu (s opatrením aby každý obchod mal platobný terminál, aby to nedopadlo ako v Českej republike), aby sa nedal kúpiť alkohol a cigarety.

PS: Dúfam že tento príspevok napomôže k diskusii o súčasnom systéme a dopomôže k jeho náprave. Ak s týmito názormi súhlasíte, zdieľajte prosím tento článok na facebooku. Môžete takisto zvýšiť i karmu. Tak prispejete k verejnej debate a riešeniu závažných problémov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?